Akákoľvek definícia je ilúzia
Čokoľvek, čo na ceste putovania nášho vedomia zažijeme, je dočasná skúsenosť, ktorá nám umožňuje prežiť určitý stav bytia. Nič, čo si pritom pomyslíme, pocítime a ani čo vykonáme, nás v skutočnosti nedefinuje. Vždy existuje viac, ako limit, ktorý nám poskytuje predmetná situácia a s ňou spojená limitujúca definícia. Definovať v praxi znamená vysvetliť a opísať význam a presné hranice niečoho. Vždy je tam teda prítomná určitá hranica a s ňou spojené obmedzenie. Sme zdrojové energie prejavené v ľudskom tele, ktoré predstierajú, že sú čokoľvek menej, ako láska. Každý z nás je láska a plameň lásky horí v každom z nás bez ohľadu na akúkoľvek definíciu, s ktorou sa aktuálne stotožňujeme. Tento plameň je stavebným prvkom všetkého, čo je, a je večný, nekonečný a nikdy nevyhasne.
Naša vedomá pozornosť je jedinečným manifestačným nástrojom. Čomu venujeme našu pozornosť, do toho vlievame našu tvorivú energiu, to ňou posilňujeme a z nej tvoríme. Sme nádherné kreatívne bytosti a základným účelom našej existencie je tvorba. Sme láska v pohybe a aby sme sa mohli pohybovať a spoznávať sa ako láska, tak vytvárane rôzne iluzórne polarity, ktoré nám na chvíľu dávajú pocit, že môžeme byť čokoľvek menej ako láska.
Ako láska sa prejavujeme v mnohých formách a podobách a každá z nich je unikátna. Počas našej cesty stvorením postupne zisťujeme, že sme tvorivá láska a aplikujeme tieto poznatky v praxi. Každý z nás má množstvo myšlienok a presvedčení, žiadne z nich nás však v skutočnosti nedefinujú. Naše vedomie prostredníctvom všetkých svojich skúseností neustále expanduje a akákoľvek idea je tak v určitom momente pre nás limitujúca. Pre našu existenciu v ľudskom tele potrebujeme určitý rámec a tak máme čas a priestor a spoločenské programovanie, ktoré nám umožňuje stotožniť sa na chvíľu s určitou definíciou a ňou spojeným limitom, aby sme ho v nejakom momente odhalili a odstránili. Pritom zažijeme pocit slobody, odľahčenia, často aj odpustenia a súcitu a definitívne pocit vďačnosti a lásky.
Cieľom nášho putovania stvorením je spoznávanie seba samého ako tvorivej lásky, ktorá tvorí všetko, čo je a je prítomná vo všetkom, čo je. Ako ľudia sme sa stali majstrami definícií a s nimi spojených iluzórnych obmedzení a separácie. Naša cesta vzostupu je o spoznávaní týchto limitov, definícií a ilúzií a o otvorení sa nášho srdca jednote, ktorej sme integrálnou súčasťou a nikdy to nebolo inak. Je to spoznávame seba samého ako všetkého, čo je a ako jednoty bez hraníc a skutočných rozdielov. Je to cesta pochopenia a postupného odhaľovania všetkého, čo nie je vše-objímajúcou a vše-prijímacou láskou. Sme to my ako večné a nekonečné vedomia, ktoré postupne objavujú svoju tvorivú silu, ktorú sme predtým pred sebou tak dobre ukryli.
Táto cesta je cestou inklúzie a poznania, že všetci sme nádherné vedomia bez začiatku a konca a že každá naša skúsenosť je nami vytvorená, aby nám umožnila prežiť určitý stav bytia. Byť ľudskou bytosťou je nádhernou a zároveň veľmi náročnou skúsenosťou, ktorú si slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku zvolil každý z nás na určitej úrovni svojho vedomia. Len byť človekom so všetkými našimi definíciami, obmedzeniami a ilúziami je tak celkom slušný výkon. Nikdy si však nezvolíme žiadnu lekciu, ak na jej zvládnutie nie sme dostatočne pripravení a nikdy na nič nie sme sami. Náš život je projekciou nášho vedomia a čokoľvek, čo si v ňom prajeme zmeniť, dokážeme.
Nie sme na to sami, ale ani sa to neudeje samo. Sme tu preto, aby sme zažili to, aké je to odhaliť naše najskrytejšie presvedčenia a s nimi spojené limity a zmenili ich na také, pomocou ktorých si vytvoríme to, po čom túžime. Vždy to od nás chce aj nejaký čas, ako aj dôveru v to, že to sami dokážeme a že máme k dispozícii všetku potrebnú pomoc, otvorenie sa a prijatie tejto pomoci a následne aj nasledovanie vnútorného šepotu našej intuície, našej zdrojovej podstaty, ktorá nás vedie k potrebnej fyzickej akcii. Sme nádherné bytosti svetla a lásky a ako svetlo, občas aj my vo vnútri na chvíľu zhasneme alebo náš plamienok lásky zdanlivo zhasne.
Nikdy však nie je taká tma, aby v nej neexistoval vedľa tejto tmy aj záblesk svetla. Náš plameň je večný a nekonečný. Nie je možné ho zahasiť, môže len na chvíľu zoslabnúť a ticho tlieť alebo sa môže javiť ako vyhasnutý, nikdy však v skutočnosti vyhasnúť nemôže. Ako vedomie a energia sme nezničiteľní a vždy len môžeme zmeniť našu aktuálnu formu na inú. Nemôžeme zmiznúť a ani byť nijako zničení. Raz vytvorená energia nikdy nemôže nikam zmiznúť, len sa môže transformovať a opäť určitým spôsobom využívať svoj potenciál. Naše vedomie nikdy nespí, neustále tvorí a čím sme seba-vedomejší, tým si tvoríme vedomejšie preferované životné skúsenosti. Je to posilňujúce a dokáže to každý z nás. Je to však cesta a je dobré si uvedomiť, že za každým naším úspechom je určitá práca na sebe, ktorú môže robiť každý z nás.