Aféra mimo vzťahu a účel sexuálneho spojenia a našich partnerských vzťahov

V súčasnosti sa mnohé vzťahy rozpadajú, pretože ľudia v nich už energeticky neladia. Do mnohých vzťahov vstupujeme ako určitý človek s určitým systémom presvedčení. Tento systém sa počas nášho života vyvíja a nové presvedčenia nás formujú. Ak sa náš systém presvedčení nezhoduje s partnerovým, tak vždy máme aj inú vibráciu. A, ak sme od seba vibračne ďaleko, tak zvuk našej spoločnej vibrácie nám nie je príjemný.

V praxi sa deje to, že si prestávame rozumieť. Niekedy pritom nútime partnera k zmene, alebo hľadáme zmenu v inom vzťahu mimo nášho aktuálneho vzťahu. Vždy vtedy však nie sme úprimní k sebe a ani k partnerovi. V úprimnosti je veľká sloboda a je na partnerovi, či si nás vyberie aj s tým, kto sme teraz. Ak nie, tak je to oslobodenie pre oboch, pretože takto si môžeme k sebe nájsť niekoho, s kým ladíme.

Základom fungujúceho vzťahu je vždy úprimnosť k sebe. Preto je dôležité, aby sme dobre poznali sami seba a naše potreby a jasne ich komunikovali aj našim partnerom. Je vždy lepšie byť úprimný a keď vidíme, že hľadáme rozptýlenie v inom vzťahu, alebo sa zamilujeme, tak je to pre nás jasná informácia o tom, že náš súčasný vzťah nás už nenapĺňa a vyčerpal svoj potenciál.

Úprimnou komunikáciou pomáhame predchádzať šokovým situáciám a zraneniam u partnera, ktorého chceme opustiť. Ak cítime prázdno, o ktorom sme si mysleli, že nám ho zaplní náš partner, tak je to pre nás vždy informácia o tom, že my sami si neplníme naše potreby a nedovolíme si žiť náš najvyšší potenciál. Ak nás opustí partner alebo my niekoho opustíme a tento človek sa takto cíti, je to pre nás aj pre neho veľká služba.

Vždy však musíme byť ochotní preskúmať náš systém presvedčení, identifikovať tie, ktorými sa limitujeme a naše potreby a priania komunikovať jasne a úprimne. Pokiaľ sme vo vzťahu, z ktorého unikáme k iným, tak sebe niečo odopierame a nie sme k sebe úprimní. Máme strach odísť, za čím väčšinou stoja rôzne naše limitujúce presvedčenie a sociálne konštrukty o tom, že by sme mali byť vo vzťahu po celý život, udržiavať rodinu za každú cenu a/alebo náš strach z toho, čo povie okolie na náš životný štýl, na nášho partnera, ktorého sme si vybrali a podobne.

Tieto limity máme v sebe a keď identifikujeme, tak sa oslobodíme. Chce to odvahu a pri odchode z akéhokoľvek vzťahu riešime často aj otázku výchovy detí, ekonomické otázky, organizačné, majetkové a podobne. To všetko nám však pomáha rásť a posilňuje nás to. Ten pocit, keď sme k sebe a iným úprimní a žijeme nás plný potenciál v aktuálnom čase a priestore je nádherný, oživujúci a preto tu sme.

Všetko, čo nie je v integrite, nesie nízku vibráciu a čo dáme, dostaneme. Napokon však každá negatívna situácia obsahuje aj pozitívny prvok, ak ho tam chceme vidieť. Mnohému však vieme predchádzať práve úprimnou sebareflexiou, skúmaním našich presvedčení a sociálnych konceptov a odvahou ísť za tým, po čom naša duša túži, a to aj napriek tomu, že iní s tým nesúhlasia. Za našu spokojnosť sme zodpovední len my sami a nájdeme ju len nasledovaním nášho vnútra.

Nikto a nič zvonku nezaplní naše prázdno a nenaplní naše potreby dlhodobo. Aj do vzťahu by sme ideálne mali vstupovať s tým, že sme zvedaví, kam nás posunie a nie preto, že chceme zaplniť naše prázdno. Prioritnou funkciou každého nášho vzťahu je nás rast a rozvoj. Partnerské a/alebo sexuálne vzťahy by rovnako mali byť konsenzuálne, mali by sme v nich otvorene komunikovať všetky naše potreby a priania. Prioritnou funkciou sexuality je uzemnenie tejto mocnej tvorivej energie a dokončenie kruhu medzi fyzickým a nefyzickým.

Sexuálne spojenie nám umožňuje zladiť všetky naše čakry a zladiť sa s našou zdrojovou podstatou. Táto energia, ak je používaná pozitívne, nás prebúdza a rozvíja, to jej aj jej hlavným účelom. Sexuálna energia je tvorivá energia a je to mocná energia, ktorá nás spája so sebou a otvára brány nášho vedomia doširoka. Aj tu však musí byť konsenzus o všetkom medzi partnermi a otvorená komunikácia o tom, čo áno a čo nie a o našich pocitoch.

Naša sexualita je to najprirodzenejšie, čo môže byť a existuje okolo nej množstvo limitov. Rovnako je to so vzťahmi. Je dôležité, aby sme boli k sebe úprimní a mali odvahu napĺňať naše potreby bez toho, aby sme pritom iným brali, alebo ich akokoľvek zraňovali. Keď nie sme vo vzťahu úprimní k sebe, tak zraňujeme v prvom rade seba. Zrádzame naše sny a potreby a napokon nie sme autentickí ani k nášmu partnerovi. Časom sa takýto vzťah tak či tak rozpadne, alebo v ňom ľudia žijú vedľa seba, fragmentovými a frustrovaní. Všetko je slobodná voľba a všetko nás niečo učí o nás. To, ako prežijeme náš život, je na nás. Môžeme ho žiť podľa toho, čo cítime, alebo podľa preferencií iných.

Skutočné naplnenie však v takom vzťahu nenájdeme a neraz tým trpia aj naše deti. Mať odvahu postaviť sa za seba a za svoje túžby, je aktom sebalásky a je to aj aktom lásky pre všetkých zúčastnených. Veci nie sú čierne a biele a keď aj pochybíme, je dôležité poučiť sa a nájsť to pozitívne na celej situácii. Byť sebou je oveľa ľahšie, ako udržiavať našou energiou naše limitované presvedčenia. A, keď to dokážeme, často potom len krútime hlavou, prečo sme to neurobili skôr. Inu, nie je súd, opäť je len skúsenosť, ktorá nás niečo o nás naučila.